Zlé,Nepotrebné,Zúfalé/Témy týždňa,články,pocity

15. srpna 2014 v 18:24 | S. |  My life
Posledné dni som bola tak zahrabaná vo vlastnej sebaľútosti že som ani neťukla na blog. Navyše, vkuse ma to odhlási aj keď som jasne začiarkla že chcem ostať príhlasená na-tr-va-lo. Ach jo, to ma už ani ten hlúpy blog nebude počúvať?



Prvé, čo mi dosť znechutilo moje bytie a žitie bola téma týždňa na blogu. Ako vážne , "Obľúbenia pieseň"? Čo k tomu môže človek napísať? Prečítala som si pár tých článkov, a stále to bol len odkaz na video a popis prečo sa niekomu tá pesnička páči, alebo aké má k nej spomienky. Som ja tak naivná alebo preceňujem hodnotu blogu? Osobne som si myslela že témy týždňa sú proste ako slohovky v škole. Dostane nadpis a musíte vymyslieť niečo, čo má nad 150 slov a má to aspoň nejaký zmysel. Och a nadväzovanie na predošlé vety by tiež nebolo odveci. Ale evidentne, to takto vidím len ja, a fakt nechápem prečo niekto hlasoval za takúto tému týždňa. Je strašne veľa iných vecí o ktorých sa dá polemizovať a písať aj donekonečna. Ale o to tu asi ide, dať priestor tým blogom, ktorých majitelia považujú za písanie dve-tri vety.
Prepáčte za tú nafúkanosť.
Uvedomila som si že už akosi nemám kamarátky. Vzhľadom k predošlému článku si možno veľa vás pomyslí že za to môže môj priateľ. Ale pravda je také že to skôr ja som hrozná harpia a odháňam od seba väčšinu ľudí v mojom živote. Neviem ale mám pocit že toto leto začína byť totálne fiasko. Nie také fiasko ako minulý rok ale rozhodne to není ani jedno z mojich najlepších prázdnin. Všade na mňa útočia fotky ľudí ktorý cestujú, boli na dovolenke, idú s kamarátmi tam a tam, alebo idú na rok do zahraničia (študovať ale čo, idú preč!) a ja sedím doma, cez deň strážim svojích dvoch mladších bratov (čo znamená že ja si robím čo chcem a oni taktiež, akurát že to musí byť v okolí nášho domu) a večer idem vonku , 99% času s mojím priateľom. Nesťažujem sa, mnoho ľudí by si možno povedalo že je to celkom v pohode ale niekde vo mne ma mučí strašná potreba niekam cestovať, hoci aj úplne sama.
A aby toho nebolo dosť, počasie mi asi päťkrát za sebou zrušilo plány na výlet na Tarzániu. A akurát dneska, keď to už vyzeralo normálne, priateľ odniesol auto do opravne a autobusom a mhd-čkou sa mi na Tarzániu trepať jednoznačne nechce. Nechcem to mesto, kde strávim ďaľších 10 mesiacov ešte vidieť.
Pomaly začínam pociťovať strach z blízkeho konca prázdnin. Neviem či je to úplne absurdné alebo to už prežíva aj niekto iný okrem mňa, ale keď si predstavím čo ma čaká, mám tak ako minulý rok chuť skryť sa pod paplón a tváriť sa že neexistujem. Niekto hovorí že prvý rok na strednej je najťahší, kým si zvyknete, a adaptujete sa na štýl učenia. Mne sa zdá že každý rok je rovnaký a ja si každý rok prechádzam tým kolotočom menom škola, z ktorého sa jednoducho nedá tak rýchlo vystúpiť. Minimálne kým neodovzdáte kolotočárovi potvrdenie že už máte vek, ktorý dokazuje že ste po maturite.
Nechcem veľa a zbytočne písať, tieto denníkové zápisky ktoré slúžia aj tak len na trápny výlev mojích emócii. A po prečítaní istého článku ktorý na vás vyskočí hneď po kliknutí na blog s názvom "Nikdy nenapíšete knihu" (http://dopisywinstonovi.blog.cz/1408/co-vas-blog-nenauci) ma vlastne celkom prešla chuť vôbec písať.
Mám rozpísaný jeden článok ktorý presne odzrkadluje to ako sa bojím manželstva a života v ňom, tak ho potom niekedy pridám, ak ma zas nepochytí tornádo mojích pocitov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 femme fatale femme fatale | Web | 16. srpna 2014 v 14:29 | Reagovat

prvý rok na strednej je ten najlepší, plne si ho uži lebo prebehne ani nevieš ako a žiaden rok nebude už taký dobrý...možno až na mautritný ročník :)
ja tiež nemám veľa kamarátok, vždy ked sa dá som len s mojím priateľom ale nevadí mi to...len sa bojím, že to časom bude stereotyp

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama