Why am I so unpopular? Because I hate everyone

6. srpna 2014 v 22:57 | S. |  My life
"Poslednou dobou ma každý strašne tlakuje..." "Aj ja?" spýtal sa ma môj priateľ. Pri pohľade do jeho modrých očí som sa zmohla len na úsmev a objala som ho okolo pása ešte silnejšie než predtým. "Nie ty nie".


Okruh ľudí ktorý ma ničím neiritujú, respektívne ľudí ktorý nerobia nič čo by mi vadilo sa veľmi zmenšuje. Sama viem že som typ človeka ktorý súdi na prvý pohľad a hoci taktiež viem že to je zlé, nič s tým neurobím. To nie je o tom na koho sa hrám, alebo akú mám povahu pretože povaha aspoň podľa mňa sa buduje a mení. Ide o moju osobnosť. Proste ak mi niekto prvýkrát nepadne do oka, alebo urobí niečo čo mi strašne vadí, musí sa strašne snažiť aby som sa ešte niekedy v živote naňho normálne pozrela a prehovorila s ním. Ja viem, asi mám zlú osobnosť, ale ja s tým už nič neurobím.
Otázka znie, je snáď už každý prijebaný a len ja som normálna, alebo je chyba niekde vo mne?
Ak by som ten "krátky" zoznam mala vymenovať možno by som ani neskončila, ale ja vyberiem len pár ľudí ktorých by som najradšej asi vykopla zo zeme a posúďte samy či som debil ja alebo oni.
Priateľov brat. Má toľko rokov ako ja, ale inteligenciu a zdvorilosť buď nechal v šatníku alebo ju nikdy nemal. V prvom rade chcem povedať že nie som typ, čo len tak bezdôvodne vyvoláva konflikty, ale tu som to už jednoducho nemohla nechať tak. Nemôžem sa predsa tváriť, že s ním som zadobré a rozprávať sa s ním, a pritom vedieť že za mojím chrbtom ohovára mňa, priateľa po celom meste. Bože, nie je mu to trápne? Jasné že sa to ku mne nejak dostane preboha. A jeho schopnosť nechať sa kupovať istým pánom neznámym ma doslova vytáča. Aj jeho povýšeneckosť, aj to ako sa slizko usmeje zakaždým keď som u nich doma a potom ma pravdepodobne veselo ohovára s bohviekým na facebooku. Ja som sa vážne snažila, ale dospela som do bodu kedy som si povedala že ho už jednoducho nechcem vídať.
Priateľova mama. Možno si teraz niekto povie že som vyhradená voči priateľovej rodine, lenže vy neviete čo sa deje. Proste nemám rada ľudí, ktorý nie sú spravodlivý voči svojím deťom, a radšej obhajujú cudzieho človeka a nie svojho. Toť vše. A potom že sa treba vydať a chodiť navštevovať svokrovcov a tak. Je vážne rodina nadovšetko? Pochybujem.
Pán G. Úžasní príklad chlapca ktorý si myslí že je boh a pritom by mu trebalo napluť medzi oči. Minulý rok v lete, keď bol môj priateľ v Rakúsku a ja som trpela doma samotu, sa rozprával s mojou kamarátkou o tom že som naivná keď si myslím že môj priateľ to so mnou myslí vážne. Hej debile, ešte stále sme spolu a ty si ešte stále panic. A potom že nemám ľudí nenávidieť...
Slečna E. Okrem toho teda že ma neskutočne irituje faktom že strieda každého chlapca z partiea ešte ho aj pekne skazí, je neskutočne povýšenecká. Ako keby to, že hraje v najlepšom klube v druhom meste priamo umérne zvyšovalo aj jej výkonosť vo volejbale. Kdeže, sama trénerka ju predomnou ohovárala a radila nech na ňu podávam a zápas vyhrajeme. Oh a ešte taká malá, povýšenecká vec pre ktorej musí byť každej žene jasné prečo ju nemám rada. Je úžasne štíhla a má veľké prsia. Škoda že nemá krajší ksicht.
Slečna V. Ďaľšia do partie dievčat, ktoré vyzerajú ako keby nevedeli napočítať do päť, a usmievajú sa priblblo na každého dookola. Jej kamarátka (nie sú kamarátky, ale keď už uštipačne tak poriadne) slečna ED. vyzerá tiež ako keby sama nevedela ani rozrezať rohlík. Ale tieto dve majú aspoň niečo spoločné. Boh im namiesto mozgu pridelil aspoň kozy a priblbý úsmev. To je akurát kombinácia pre chlapov, ľahko oklamať a prsia ako bonus. Navyše slečne ED. nevadilo že ju chlapec po týždňovom vzťahu podviedol na diskotéke s mojou ďaľšiou veľmi dobrou kamarátkou. Ona chudinka si myslela že chlapec išiel spať, namiesto toho si precvičoval jazyk a sťažoval sa na svoje brucho ktoré je mimochom celé vy-te-hli-čko-va-né. Ale, ako správny charakter bez mozgu, za to s prsiami mu to odpustila.
A viete koho zo všetkých tých ľudí nechápem úplne najviac?
Samú seba.
To mám fakt tak nudný život, že ho viem stráviť tým rozčulovaním sa nad ostatnými a smianim sa nad tým ako úžasne dokážu byť blbý? Som sakra vadná alebo čo, alebo je fakt pravda že len ja vidím ten svet objektívne. Iný človek by sa možno maximálne tak posmial a bol flegma. Absolútne by neriešil podobných ľudí, ktorý sa síce chvália navonok ale vo vnútri už dávno stratili aj posledný kus charakteru. Nie, ja sa tým úplne nechám pohĺtiť a niesť až kým nenapíšem podobný článok, a chudák klávesnica ma prosí aby som do nej prestala tak búšiť.
Ja fakt neviem o čo tu ide, možno sa len mám spamätať a začať hľadať chyby sama v sebe a nie v druhých. Možno mi oni ukazujú chyby ktoré robím ja. Možno som ja ten človek ktorý sa len slizko usmieva a hneď za chrbtom ohovára, zastanem sa radšej cudzích ako vlastných, myslím si o sebe že som boh, a vyzerám že neviem napočítať do päť ale aspoň mám kozy a priblblo sa usmievam.
A možno by som sa len mala zbaliť, a odísť z tohto debilného mesta kde je hrozba že ak v ňom trávite veľa času, preskočí vám z toho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dominika Dominika | Web | 10. srpna 2014 v 20:41 | Reagovat

Ber to ako bonus. Ako sama píšeš, niekto by sa pousmial. Ale zatiaľ čo sa on usmieva ako keby mal niečo v zadku, tak ty tvrdo selektuješ. A robíš dobre. Možno sa mi páči ten prístup, pretože sama som rovnaká, možno sa mi jednoducho páči, ako si to všetko všímaš. Každopádne, nad niektorými prípadmi som sa pousmiala, pri pánovi G. som sa smiala poriadne a pri slečne V. som si iba spomenula na bývalú spolužiačku, ktorá si myslela aká je krásna ( nebola) a aká je múdra ( tiež to bol iba jej sebaklam). Nuž, niektoré povahy sa nájdu všade :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama