Červenec 2014

31.7.2014

31. července 2014 v 16:55 | S |  My life
Existuje niečo lepšie ako sedieť s kávou za notebookom a rozmýšľať aké bude vaše ďalšie slovo ktoré napíšete? Áno , je dosť možné že vaše slová neovplyvnia nikoho aj keď si to prajete, alebo je tiež dosť možné že si to nikto neprečíta. Ale záleži vážne na tom? Či nie je priam božský pocit prečítať si slová a vety ktoré ste napísali vnútorným hlasom ako sa to robí vo filmoch? Pre niekoho je písanie absolútne nezmyselná činnosť, mnoho ľudí ani nepíše, lebo to nevie alebo sa presvedčili že im to nejde či nemajú talent. Ale my ostatní, my vieme o čom rozprávam.
K dokonalosti tohto okamžiku kedy sedím s vystretími nohami na ďalšej stoličke a vedľa seba mám vypitú šálku kávy mi už chýba len dážď a okno s nádherným výhľadom na nejaké veľkomesto. Bolo by celkom pekné keby to bol Londýn či New York. Keď sa obzriem za svoje rameno, vidím okno a z neho síce nie veľkomesto, ale časť mesta v ktorom žijem. Desiatky malých či veľkých domčekov stojacich vedľa seba, ukrývajúc milión príbehov. Aké zaujímavé, vzrušujúce, desivé či smutné môže byť odhalovať jeden príbeh za druhým...
Moja izba síce nie je taká akú ju mám vysnívanú. Nechcem dvojposchodovú posteľ, či rozhádzané hračky po zemi, ktoré patria mojim bratom. Ale skutočnosť je taká, že je lepšie prežívať prítomnosť najlepšie ako sa dá a netrápiť sa nad budúcnosťou. Ja viem, že raz bude všetko tak ako chcem, neviem ešte ako to urobím, a cudziemu človeku možno táto veta príde namyslená, ale viem že to dosiahnem. Aj keď zatiaľ neviem ako...
Nalakovala som si nechty lakom, ktorý som si kúpila včera. Už samotný fakt že som si nalakovala nechty je príznak toho že sa snažím byť osobou ktorou by som raz niekedy v budúcnosti chcela byť. Farba nie je taká ako vyzerala v tom umelom osvetlení v DM-ku. Ale zmierim sa s tým, všetko čo mi príde do života má určite nejaký zmysel.
Neviem na čo toľko optimistickosti a trápnych citátov, ale jedno viem určite. Je lepšie topiť sa v slepej optimistickosti ako v depresii.
Možno mi preskočilo a možno pozerám len priveľa Sexu v meste, ale každopádne... Som spokojná.

Vplyv slova alebo človeka?

5. července 2014 v 16:00 | S |  Témy
Pred chvíľou som dovolala so svojím priateľom, išiel s kamarátmi na Domašu stanovať na jeden deň. Nie som dievča, ktoré by svojmu chlapcovi zakazovalo chodiť von s jeho partiou, aj keď dobre viem že nesedia poslušne pri pizzi a kofole. Už na začiatku nášho vzťahu, ktorý trvá rok už rok a pol sme sa dohodli, že napriek tomu že budeme spolu nezanevrieme na našich starých kamarátov, lebo ono sa zvykne stať že dvaja sa do seba zaľúbia mesiac sú vkuse spolu, zabudnú na kamarátov, potom si polezú na nervy a prilezú za svojimi kamarátmi späť ako pes s chvostom medzi nohami...