Popolník

24. června 2014 v 20:49 | S |  My life
V Grécku som videla jeden popolník, zvonku bol sivý a zaoblený, popravde nič moc. Bolo na ňom malým drobným písmom, asi kurzívou napísané "Thassos". Tak, na prvý pohľad z boku mi ten popolník prišiel fakt, až priam škaredý. No keď som sa naňho pozrela zhora, uvidela som ako má vypracované vnútro. Bolo spravené ako morská hladina. Presne pripomínalo more na Thassose. Krásna tmavomodrá a svetlulinko tyrkysová. Bol fakt nádherný, až som ľutovala že moji rodičia nefajčia, bol by to skvelý darček, a ani nie príliš drahý. Teraz, po pár dňoch, ma pre mňa tento na prvý pohľad obyčajný popolník s krásnym vnútrom, úplne iný význam a symboliku.




Tajomstvá. Každý nejaké má... Niekto je schopný nájsť si osobu ktorej verí, a možno ani nepotrebuje osobu ktorej verí. S alkoholom prúdiacim v žilách niekomu povie všetko, čo ho trápi a všetko čo jednoducho niekomu potrebuje povedať, dúfajúc a prosiac ho nech to nikomu ďalej nehovorí. Ako ľahko z človeka prúdi rad slov, keď mu v žilách prúdi alkohol. Aký je to skvelý pocit povedať niekomu tajomstvo, ktoré tak ťaží úbohé srdce a myseľ. Je to skoro také dobré, ako odklepnúť z cigarety popol, ktorý tam len prebytočne visí. Aký je dobrý pocit vidieť, ako ten popol padá na zem, vediac, že jeho malé, tak nepodstatné čiastočky už nikoho nikdy viac nebudú otravovať...

Ľudský popolník, tak sa teraz cítim, ľudia do mňa odklepnú svoj popol s dobrým pocitom a s pohľadom ktorý odomňa žiada vernosť. "Ale nikomu to nehovor" Tú vetu som počula za posledný týždeň minimálne stokrát.

Pomaly ale isto sa moje krásne, modré až tyrkysové dno začína špiniť popolom ktorý nemôžem nikam odhodiť, pretože som to sľúbila. Sľúbila som že to nikomu nepoviem, že stále vypočujem, že si to nechám pre seba, že tam budem keď niekto bude potrebovať pomôcť. Sľuby sa nemajú dávať len tak, to som asi pochitala z tých všetkých možných amerických filmov, a keď už nejaký dám, tak sa ho snažím dodržať. Možno je chyba len v tom že momentálne, je pre mňa dôležitý každý okrem mňa samej. Tak už na seba nevidím zvrchu. Vidím na seba z boku, na môj šedí obal a jeho vrch ktorý sa presypáva sivým popolom tajomstiev, ktoré sú pre svet tajné.

Keď tak nad tým teraz uvažujem, svet bez tajomstiev by bol o dosť úprimnejší a jednoduchší. Veď predsa tajomstvá sú vlastne klamstvá, obavy, strachy, ktoré sa človek bojí povedať inému človekovi....

A vlastne nakoniec, popol z cigarety je prebytočný, splodiny ktoré nikto nevyužije, niečo, čo keby ostalo v nás by nás to bolo schopné zabiť. Preto je dobré kúpiť si popolník, najlepšie nejaký pekný a čistý a hlavne prázdny, a vyklepať doňho všetok popol z cigarety. Cigaretu odhodiť za seba, a zabudnúť že vôbec niekedy nejaká bola, a dúfať, že popolník sa nevysype a popol nerozsype všade, kam človek nechce aby sa rozsypal...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Just me Just me | 7. srpna 2014 v 18:57 | Reagovat

nechceš to odovzdať v škole ako úvahu? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama