Prečo sa nemáme radi?

20. května 2014 v 20:01 | S |  Mimo témy týždňa
Prečo sa my ľudia nemáme radi? Prečo na sebe stále nájdeme niečo čo by sme chceli vylepšiť, zmeniť alebo úplne vymazať či nahradiť? Prečo dievčata hladujú a potom sa prežierajú? Prečo jednoducho človek ako bytosť nemôže byť so sebou spokojný? Koho je to vina, teda ak niekoho je? Prečo jednoducho ženy nemôžu prijať fakt že sú nádherné také aké sú?


Moja kamarátka začala v januári s chudnutím. Už vtedy som jej hovorila že nechápem prečo vlastne chce chudnúť, noa čo že som od nej bola trochu vyššia? To predsa nie je dôvod na chudnutie. Za posledný polrok som mala tú česť vidieť a počuť o tom čo robí a ako chudne, a tá česť nebola taká akú by som si priala. Raňajky zväčša vynechávala a nahradzovala ich cigaretou. Na desiatu mala nejaké malé celozrné pečivo len s tofu. Žiadne maslo, žiadna šunka alebo syr. Áno, veľa pila a jedla jablká, obed väčšinou tiež nemala a na večeru jedla opäť buď svoje obľúbené tofu, alebo nejaké ovocie poprípade vypila vodu. "Ja už ani nejem, stačí keď sa napijem vody." Popritom tancovala zumbu, a kilá išli dole. Na jej tele sa to rapídne odzrkadlilo. Nikdy podľa mňa nebola tučná, či dokonca pribratá, ale z jej už aj tak chudých nôh sa len ďalej uberali kilá a taktiež schudla na zadku. Všetko by bolo fajn, keby mi pred pár dňami nenapísala v zlom stave a neposlala fotky toho ako jej trčia rebrá a že nepriberá aj keď je. Bála sa. Ono, po pár dňoch povedala že to bola len slabá chvíľka a vrátila sa k starému spôsobu jedenia a že všetko bude v pohode. Tak som to nechala tak, totiž som sa rozhodla že sa do cudzích vecí už starať nebudem, no pre mňa z tejto situácie vyplynula len jediná otázka:

Prečo sa my ženy nemáme rady?

Poznáte človeka ktorý by vám povedal že je so sebou úplne spokojný? Poznáte snáď jednu jedinú ženu, ktorá by bola úplne spokojná so svojou postavou, vlasmi, nechtami...? Prečo máme neustálu potrebu na sebe niečo meniť a zlepšovať? Je to prirodzený proces, pri ktorom pracujeme na sebe a teda skúšame nové veci, alebo je to len stav nespokojnej mysle či dokonca ovládnutie mylnou predstavou? A kde sú vlastne hranice kedy je nespokojnosť so sebou ešte v norme a kde sa už hranice prekračujú?

Môj mladší brat, ešte nikdy nepovedal že je škaredý, že by mal schudnúť, dať sa inak ostrihať, inak sa obliecť... Je ostrihaný podľa kaderníčky, nosí oblečenie ktoré mu kúpi mama a aj tak je so sebou spokojný. Nerieši či by mal schudnúť alebo pribrať, či by mal nosiť vlasy učesané tak alebo onak alebo či by mal mať tričko zastrčené v nohaviciach alebo naopak vybraté vonku. Už ste si niekedy uvedomili, aké sú deti šťastné a spokojné? A to, toho zďaleka nezažili a nevideli toľko ako jeden dospelý človek. Nemajú toľko možností ako dospelý človek a napriek tomu sú šťastné a spokojné. Kde sa to ale kazí? Prečo väčšina mladých dievčat nie je spokojná so svojou postavou, farbou vlasov, výzorom?

Došla som k záveru že za našu už takmer vrodenú nespokojnosť môže spoločnosť. Áno, najľahšie je zhadzovať vinu na druhých a samozrejme že je to len môj názor ale po hodinách premýšľania a pozerania sa na vec z rôznych uhlov pohľadu je pre mňa toto tá správna odpoveď. Od malička je nám predkladané to, ako má vyzerať krásna žena. V rozprávkach sú všetky princezné chudé, s krásnymi dlhými vlasmi a bezchybnou pleťou. Vo filmoch sú hviezdami školy blonďaté roztliečkavački, s chudými postavami a bezchybnou manikúrou. Dievčatá ktoré sú len trošku pri sebe alebo obézne sú okamžite považované za nuly, a nikto sa s nimi nerozpráva. Všetky moderátorky sú chudé. Každé dievča, ktoré reprezentuje nejakú značku oblečenia je chudé. Všetky seriálové postavy, hlavné hrdinky knižiek. Chudé.Chudé.Chudé.

Untitled

Možno si to už ani neuvedomujeme, ale ak by sa v obchodoch namiesto chudých figurín na oblečenie objavili tie s postavou moletky, mnoho ľudí by to pobúrilo. Aj ja som minule videla odoftenú modelku na plavky ktorá nebola práve najchudšia a až po pár minútach som si uvedomila že mi to dokonca vadilo, že nemala dokonalé ploché bruško a päť centimetrovú medzeru medzi stehnami. Túto predstavu takzvanej "krásy" máme všetci v hlave a ani si to pritom neuvedomujeme. Niektoré z nás sa jednoducho rozhodnu chudnúť, iné na to kašlú pretože tak ako mne je im vzdanie sa jedla príliš veľká obeta.

Mne nevadí ak ženy cvičia a zdravo sa stravajú. Ale o to tu ide. Cvičím a zdravo sa stravujem pretože sa mám rada a chcem sa o svoje telo starať. Väčšina mladých dievčat chce schudnúť rýchlo, a tak najrýchlejšia možnosť je začať hladovať. Niektoré dievčatá si dokonca dokážu vsugerovať myšlienku, že sú tučné aj ked im váha ukazuje už pätdesiat kíl. Dokážu sa týrať natoľko, že si zakážu jesť pretože si myslia že sú tučné a zaslúžia si hladovať. Hádam nemusím hovoriť aká je toto neláska voči sebe, ako tým nie len že škodia sebe ale aj druhým okolo seba. Ako ničia svoje krásne telá, ktoré predtým, predtým ako videli rôzne filmy a čítali rôzne knižky milovali. Ako ničia svoje telo, ktoré sa o nich bude starať dokonca svojho života.


Vážne si myslíte že chlapov sa páčia vychrtliny ktorým trčia kosti? A kde je vlastne hranica kedy si žena uveodmí že je už dostatočne chudá? Kde sa tá hranicá skrýva? Snáď v bode kedy si už vie spočítať všetky rebrá? Alebo keď má stehná ako svoje ruky? Nie je snáď krajšie ak má žena pekné krivky? Mužom sa páčia ženy s chudými dlhými nohami a blond vlasmi rovnako, ako sa im páčia ženy s krivkami a hnedými vlasmi. Tu nejde o to ako vyzeráte, tu ide o to čo z vás ide. Ako sa máte radi. You don't need to be skinny to look beautiful and have nice curves

Každá žena je nádherná. Poznám ženy, ktoré sú tučné ale sú stokrát krajšie, šťastnejšie a príťažlivejšie, než to dievča čo za celý deň zje banán a cereálnu tyčinku. To že nám spoločnosť diktuje ako má vyzerať krásna, neznamená že tak aj krása v skutočnosti vyzerá. Každá z nás ma v sebe niečo čo tá druhá nemá, a čo ju robí inou. Ja viem že je ťažké prijať fakt, že ste krásna taká aká ste, ale ženy ktoré to urobili, sú oveľa šťastnejšie, a príťažlivejšie než tie čo lamentujú nad svojou postavou a rátajú každý gram. Oni totiž pochopili jedno, kľúč ku kráse sa skrýva v schopnosti mať rada samú seba.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 yoshikuni-pise yoshikuni-pise | Web | 20. května 2014 v 20:33 | Reagovat

mluvíš mi ze srdce, skvělé napsané, taky si často pokládám stejnou otázku proč jsou lidi na sebe tak zlý

2 Kačka (osobnivesmir.blog.cz) Kačka (osobnivesmir.blog.cz) | Web | 20. května 2014 v 20:50 | Reagovat

Já se také sama sobě nelíbím. Najdou se věci, které na sobě nemám ráda. Víš, lidé mění vzhled, protože to chtějí nebo třeba utíkají před nějakými problémy. To už tak prostě je, nic s tím neuděláš.

3 Sarah Shaman Sarah Shaman | Web | 20. května 2014 v 21:38 | Reagovat

Já se miluji :D ♥

4 Cleo Cleo | Web | 20. května 2014 v 22:56 | Reagovat

Já se mám ráda. :D

5 Eliza Eliza | Web | 21. května 2014 v 20:31 | Reagovat

Jsem ten typ člověka, který na sobě najde vždy nějakou chybu. Ale poslední dobou si toho konečně přestávám všímat a říkám si, že každý má nějaké "spešl" něco, co ho dělá výjimečným :)

6 D. V. Spudil D. V. Spudil | E-mail | Web | 24. května 2014 v 14:05 | Reagovat

jsem všeobecně zastáncem toho, že člověk má na sebe být přísný a mít strohou a zdravou životosprávu, ale stává se, že se někdy začnu o někoho obávat, jak si říká, že je třeba ještě shodit kila (i z toho, co tam už beztak není)
ale beztak je obezita v dnešní době mnohem větší problém než anorexie

7 Vojtěch Vojtěch | E-mail | Web | 24. května 2014 v 20:27 | Reagovat

Já se po hodně dlouhé době celkem naučil mít se rád. Představoval jsem si, jaké by to bylo znát sám sebe jako jiný člověk, a dospěl jsem k tomu, že bych se se sebou asi kamarádil. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama