Kazič zábavy (?)

10. května 2014 v 11:12 | Sim |  My life
Už som spomínala že som zabudla na Luciine narodeniny že? A o tom, aká som zlá kamarátka pretože som na to jednoducho zabudla. Tak okrem toho som s ňou nakoniec odmietla ísť na diskotéku, pretože taká skvelá som. Hah


Tento piatok som vlastne ani nebrala ako piatok. Piatkom pre mňa bola streda pred štátnym sviatkom vo štvrtok a riaditeľským v piatok. Už dlho sa v naších hlavách rozvíjal plán že musíme osláviť Luciine narodeniny, samozrejme predstavy typu že si pripijeme raz dva aj trikrát na jej zdravie a potom to ukotvíme na diskotéke kde budeme tancovať do rána bieleho. Ale absolútne to nevyšlo. Ja neviem, čím to je. Buď sú plánované veci proste na nič, alebo som ja nejaký nešťastný amulet, pretože stále keď idem na diskotéku aj ja je tam nuda.

Keď sme prišli pred diskotéku stálo tam 8 aút, a dvaja ľudia si pofajčievali na kraji cesty. Vyjavene sme jedna na druhú pozerali, a spamätávali z toho že asi 20 minút išiel za nami nejaký feťák alebo cigán, a my sme dávali rýchlochôdzu lepšie ako profesionálni športovci. Vlastne teraz som presvedčená že to bol nejaký feťák, pretože tesne pred diskotékou zabočil do prava za domy ku lesu. Lucia nam závolala že ide za nami (pretože čakala kým sa aspoň jeden rodič vráti z práce) a tak sme ju čakali pred diskotékou asi polhodinu.

Jedenásť hodín, päť ľudí stojí a obzerá sa dookola. "Nejdeme do Mokraniec? Všetci sú podľa mňa tam." Zavolala som kamarátke, ktorá tam vážne bola a povedala mi len toľko, že tam šla pešo (čo je z našej dedinky asi tak štyridsať minúť, tmavej cesty popri poli) že vstupné je štyri eurá a že tam je rada dlhá asi tak desať metrov. Okamžite som povedala že nikam nejdem, jednak by som nevyšla finančne, ale taktiež by sa mi tam nechcelo stáť polhodinu v rade, zaplatiť štyri eurá a počúvať nejakých maďarských DJ-ov.

Neviem či sme sa vtedy radšej nemali spakovať niekde do nejakého baru a zapíjať prehru v hokeji s Čechmi. Dnuka bolo asi tak dvadsať ľudí, z toho jeden úplne starý a na sračky opitý starý pán ktorý mal zelený svietiaci náramok ktorý symbolizoval že je slobodný. Vlastne, aj chápem prečo bol. Sedeli sme, kecali s fotografom asi dve hodiny a Lucii stále nikde nebolo. Úplne triezva som sedela v boxe a pozerala dookola a v duchu som sa preklínala že som to zas dojebala, a hlavne že som dojebala večer dvom holkám ktoré došli zo susednej dediny.

Hrala som 2048. To len tak na obraz aby ste vedeli aký dobrý piatok som mala. Neskutočne som ľutovala toho DJ-a. Jednak preto, že hral nenormálne pecky, a jediný kto sa tam rozbíjal bol už spomínaný starý pán, ktorý tam robil mostíky a boh vie čo. Majiteľ nahnevane chodil hore dole po podniku a barmanki sa nudili za pultom. V hlave som preklínala všetkých tých maďarov čo o tridsať kilometrov ďalej počúvali dajaké maďarské hity. Preboha, žijeme na Slovensku, aj keď na južnom ale čo.

Keď sa konečne dovalila Lucia, bola asi polnoc, alebo vlastne nie. Bola asi jedna hodina ráno. Sedela som na múriku pred diskotékou vedľa Naty a pozerala ako sa Lucia baví už s jej terajším ex. "Čo sa vlastne stalo?" "Ale nič, prišiel ma čakať pred bar a plakal tam, hlavne že ja som sa už poriešila s iným." Prikývla som, lebo čo iné sa na to dá povedať. "Chápeš ja potrebujem svoju voľnosť dofrasa, milujem ho ale potrebujem to. Potrebujem byť na mesiac slobodná. Ty jak?" "Ja v pohode." Nechcela som jej rozprávať o tom ako to chápem. "Mám pod riflami sukňu a nadkolienky, tak čo ideme dnu?" Ticho hladíme na to ako sa Lucia rozlúčila s chlapcom prišla k nám a poslala Naty za ním.

Je asi trištvrte na dva a ja odchádzam sama domov. Celý čas sa neviem zbaviť pocitu že za mnou niekto ide. Už som si zakázala nervózne sa obzerať za seba a v hlave mám vlastne úplne prázdno. Keď si ľahám do postele a skladám červený náramok ešte stále počujem z dola, tie strašne basy, počúvala som ich asi do štvrtej rána, to sa čudujem že to tak ten DJ tak dlho vydržal. A ráno, ako potešenie božie, si prečítam že Lucia sa poriešila s fotografíkom. S tým zlatým chlapcom. Škoda len, že jej povedal to čo ostatný. Nech je prosím ticho, pretože nechcú klebety.

Vážne, ako môže byť niekto až tak prekliaty ešte aj keď oslavuje narodeniny?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 D. V. Spudil D. V. Spudil | Web | 14. května 2014 v 13:34 | Reagovat

jsou i horší narozeniny :P
a upřímně, já jít na své narozeniny na diskotéku, tak bych si je ještě zkazil... diskotéky nesnáším :D ale tak třeba na své dvacetiny jsem si v rychlém občerstvení koupil párek a skleničku vína, což bylo všecko oslavování (teda kromě panáka na koleji večer, kterého však většinou rád oželím :D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama