Amor

22. ledna 2014 v 18:18 | Sim |  Témy
Už dlhšiu dobu som chcela napísať na blog, ale nevedela som v sebe nájsť žiadnu inšpiráciu, asi je fakt pravda že dokážem písať jedine vtedy ak mám vrcholne zlú náladu a celý svet mi príde zlý. No téme tohto týždňa ma milo prekvapila. Nečakajte nič depresívne, možno ak len v začiatkoch, pretože za posledný rok som mala tú česť spoznať lásku.



To leto bolo asi moje najlepšie. Skončila som základku a mala som pocit slobody. Ako keby som uzatvorila jednu kapitolu mojej ešte nevidanej knižky s pocitom že som spravila všetko čo som chcela. Spravila som prijímačky aj monitor, mala som svojích kamarátov a do školy sme chodili aby sme rodičom doma neliezli celé dni na nervy. Hovorili sme čo sme chceli a komu chceli. Reči učiteliek sme mali niekde hlboko, a smiali sme sa z nich. Z rozlúčky sme mali čistý holubník, boli sme tam len preto lebo to bolo povinné, a keď som odchádzala zo školy v červených šatách a sandálkach na potpätkoch jediné na čo som myslela bolo leto. Leto a to že je čas nájsť si chlapca.

Pamätám sa že sme sa o tom rozprávali s Naty, tvrdohlavo ma presviedčala že jediné čo musím spraviť je viacej chodiť von, pretože v tých časoch som chodila jedine do školy a na volejbal (ktorý sa vlastne tiež hral len v škole) čiže môj okruh ľudí v mojom veku nebol príliš veľký. Pamätám sa ako som jej prikivovala a spolu sme si robili plány, tešili sa na strednú, na leto na to že už nie sme "zo základky". Potom všetky tieto plány odišli ako každomesačné splátky. Keď sa na to teraz pozerám s rok a pol ročným odstupom, asi to bol osud, niečo ako vopred naplánovaná hra.

Keď som sa vrátila z Bulharska, v ktorom by som v tom čase najradšej ostala bola som asi v najlepšej forme, prežívala som na jednej zmrzline a hranolkách z kúpaliska za deň, bola som opálená a mala som vyťahané vlasy od slnka. Hoci som bola už len doma, bola som spokojná, vonku bolo nádherne, každý deň sme si so susedkou aj polhodinu pinkali s volejbalkou a chodili sme na kúpalisko. Niekde tam som ho stretla. Nie prvýkrát ale pamätala som si ho z fitka kde som ho raz zbadala a z doteraz neznámych dôvodov sa mi zapáčil.

Pamätám si celý ten proces a progres. Ako som sedela na betóne s kamarátkou fajčila jednu za druhou a ľutovala som sa že ja ho určite nedostanem. Ako som po ňom pokukovala na kupku. Ako som dúfala že príde na diskotéku, že ma pozve na drink že so mnou bude tancovať že mi napíše že sa so mnou začne rozprávať, ale hádajte čo, nič sa z toho nestalo. Prišla som si ako vzduch. A ako naschvál napísal kamarátka, tancoval s druhou kamarátkou, rozprával sa s inou kamarátkou a ja som len chodila okolo ako snoriaci pes. Myslím že v posledný deň prázdnin som to vzdala, celé to predzavzatie že si niekoho nájdem. Ležala som už v posteli premýšľajúc o tom aký bude prvý deň na mojej novej škole keď mi napísal prvýkrat sám od seba.

Láska, u dvoch zamilovaných je to najkrajšie čo môže byť. Svet sa zrazu začne točiť opačným smerom, nič pre vás nemá väčší zmysel, vo vašej mysli sa nenájde priestor pre žiadne iné myšlienky, vaše oči nevidia nikoho iného, vaše telo nechce nikoho iného a vaše srdce sa ide roztrhať. Príliš romantické? Toto je zamilovanosť, odprisahala som že nič krajšie som v živote nezažila a doteraz som o tom presvedčená, je to náhle a prudké, pohltí vás to. Zrazu vám zamilované páriky na ulici neprídu hlúpe a trápne, keď ich vidíte usmejete sa, lebo si spomeniete na to že aj vy musíte vyzerať tak smiešne šťastne keď s ním/ňou idete za ruky po ulici. Až potom neskôr, ak to obidvaja chcú a nenechajú sa rozladiť jedným výmolom na ceste príde to pravé poznanie. Tak ako to prišlo pri mne, niekde vo vnútri som pochopila o čo vlastne ide. Zrazu som sa už nebála povedať "milujem ťa" lebo som vedela že to tak naozaj cítim a nie je to tak len pre dnešný deň. Pretože po všetkom čo s daným človekom zažijete neexistuje nič iné čo by vás mohlo držať spolu. A ono na to prídete samy, ten pocit vás zaplaví zvnútra ako teplý morský príliv za západu slnka.

Neviem aké to je prísť o lásku a ani to nechcem vedieť. Som spokojná a šťastná keď som s ním. Možno si mnoho ľudí pomyslí že som len sedemnásť ročné dievča ktoré prežívajú svoju prvú lásku a tak o nej napíše dlhý článok na blog. Verte, aj ja si to myslím, väčšinu času som ku sebe dostatočne kritická a nedovoľujem si často myslieť na budúcnosť čo sa týka lásky, ale ak tomu necháte raz prechod, vaša budúcnosť zrazu nie je takým neistým miestom, pretože viete že tam s vami bude osoba na ktorej vám najviac záleží. A tak sa už nemusíte báť kráčať po tmavej uličke, lebo viete že za ruku vás drží niekto kto vám poradí, vypočuje vás, chápe vaším sarkastickým rečiam a náladam meniacim sa podľa počasia, niekto kto vám poradí a rozosveje vás, niekto kto je váš kamarát. Niekto, kto je vašou láskou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fotografka Ká Fotografka Ká | Web | 22. ledna 2014 v 18:33 | Reagovat

To je krásné :)) Mimochodem máš neuvěřitelně úžasný vzhled blogu :)

2 maid-marmalade maid-marmalade | Web | 22. ledna 2014 v 18:57 | Reagovat

krásný článek :) člověku to hnedka zlepší blbej den :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama