Nostalgický piatok

4. října 2013 v 22:06 | Sim |  My life
Ležala som v posteli keď sa mi to celé prehralo pred očami ako jediná fotka. Oči mi zavalia slzy a ja len prudko vydýchnem. Telo mám v krči a bojím sa ním pohnúť. Ležím na bruchu a vlasy sa mi rozlievajú po holom chrbte. Nikdy som nemala presnú predstavu o svojom živote. Ale v živote som nechcela dopadnúť takto.


Keď som otočila hlavu, nebol tam on. Jeho miesto nahradili už toľkí a nikdy ho nenahradili. Vždy mali niečo z neho ale len v malom množstve a v konečnom dôsledku to boli nekoneční kokoti. Znechutene pokrčím nosom. Tento sa naňho zo zadu aj celkom podobá. Má blond vlasy a celkom vypracovaný chrbát. Ani si poriadne nepamätám ako vyzerá z predu. Ani neviem ako som ho spoznala. Netuším či sme u neho alebo u mňa. Ďalej nehybne ležím a pozerám na jeho chrbát. Nie sú tam tie pehy a znamienka. Nie je to on. To zistenie ma vyčítavo pichne do srdce. Zavriem oči. Môžeš si za to sama. Pomaly sa postavím z posteli, mám na sebe len gaťky. Naťahujem si cez hlavu tričko a prechádzam pohľadom po izbe. Sme u mňa. Na nočnom stolíku leží pohodený pakel od cigariet a ja ho beriem do ruky. Pomaly, tak aby som nezobudila pána neznámeho vychádzam na balkón a pozeram sa na výhľad z dvanásteho poschodia. Mesto sa zdá byť kľudné. Je neznáme. Som ďaleko od rodiny a starých kamarátov aj od neho. Zahľadím sa do diaľky a vyfúknem pred seba dym ktorý sa predomnou zmyselne vlní vo svojej agónii. Sklopím oči. Som tak šťastná. Vrážam si tu vetu do hlavy. Verí tomu rodina, starí kamaráti, všetci okrem mňa. Svetielka ktoré blikajú v diaľke sa lesknú a ja uvažujem čo robí on. Srdcom sa mi preženie milión pocitov až zalapám po dychu a oči ma zase začnú štípať. Prestala som počítať ako dlho som už v takomto stave. Ak niečo dokážem cítiť tak tú prázdnotu čo mi po ňom ostala. Odhadzujem špak a zastrkujem si prameň vlasov za ucho. Teraz sú ešte viac riedše a rozštiepenejšie ako predtým. Prechádzam do kúpelni kde sa na seba zahladím. Moje oči sú prázdne, zreničky nápadne malé, pleť nezdravo sivá a schudla som. Už neutápam svoj žiaľ v jedle. Ani nepamätám kedy som naposledny jedla posledné teplé jedlo. Vlastne matne si na tú spomienku spomeniem, ale vybavia sa mi pri nej všetky tie pocity ktoré už nikdy nezažijem a tak ju odhadzujem. Je šťastný. Povie mi svedomie a ja prikývnem. Videla som fotky. Statusy. Trhá mi to žily. Utápam to vo vode. V ďaľšom poháriku. V ďaľšom šluku. Zabudlo sa na mňa a mne to tak asi vyhovovuje. Tváriť sa normálne na hodinovej návšteve u rodičov v pohode zvládam. Premýšľam čo robí. Čo robil celý deň. Čo bude robiť zajtra. Pomaly do seba vdychujem sladký dym z ktorého sa rozkašlem a prikrívam si ústa rukou aby som nezobudila pána neznámeho. Ani nechcem aby sa prebral. Najradšej by som ho zabalila do sáčku na odpadky a vyhodila ho von z bytu. Keď si to predstavím zasmejem sa sama nad sebou. Pozriem sa na svoj mobil. Už dávno mi nikto nevolal ani neesemeskoval. No jeho číslo mám v rýchlej voľbe. Medzi obľúbenými. So srdiečkom pri jeho mene. Stále ako šestnásťročná. Vytočím ho. Parkrát to zazvoní kým to zdvihne. "Prosím?" Zatváram oči. Jeho hlas sa mi rozlieva v žilách ako droga. Zohrieva ma a upokojuje. Nie som schopná povedať nič. Mlčky držím mobil a ledva dýcham. "Haló?" Pousmejem sa. Možno som ho aj zobudila. Veď sú dve hodiny ráno. "Haló? Je tam niekto?!" Stále sedím so zatvorenými očami a užívam si jeho hlas. "Zlatko kto ti volá?! Kašli na to. Zlož to vrať sa ku mne." Po líci mi steká slza a usmejem sa. Mobil stíchol. So slzami na lícach vychádzam z bytu. Cestou si na seba naťahujem rifle ktoré ležia pohodené na zemi a mikinu. Beriem si kľúče od auta a nasadám doňho. Mesto je kľudné. Nikto nevie že pomaličky opúšťam parkovisko. Nezapínam si pás. Nezapínam si hudbu. Už dávno som ju nepočúvala. Na hlave mám kapucňu a vlasy prehodené cez jednu stranu. Okno mam trošku otvorené a dnu preniká letný mestský vzduch. Všetko zrazu splýva keď z volantu púšťam ruky, tlačím na pedál a usmievam sa zatiaľ čo mi po lícach stekajú slzy.
A zrazu to všetko mizne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama