Čudujete sa?

6. října 2013 v 15:46 | Sim |  Témy
V triede máme jedno dievča. Vola sá Linda, čo len tak mimochodom po španielsky znamená nádherná. Stále sa na ňu pozerám. Sedí úplne v prednej lavici a je takmer neviditeľná atómová častica našej triedy. Keď nepríde do školy málokto si to všimne, a zbadáme to väčšinou až pri zapisovaní chýbajucích. S nikým sa nerozpráva. Za dva roky čo som s ňou v triede by som vedela spočítať na jednej ruke slová alebo vety ktoré som od nej počula. Pozdraví sa len ak sa najprv pozdravíte jej. Nie. Nesála z nej namyslenosť alebo čo. Je to normálne dievča. No napriek tomu nechápem prečo sa nezačlenila. Nevadí jej to?


Často si predstavujem jej život. Ak viem tak nemá súrodenca, ale aby som bola úprimná nie som si celkom istá. Na prvý pohľad vyzerá úplne normálne. Priemerná výška aj postava, hnedé dlhé vlasy, okuliare a obyčajný štýl obliekania. Ale ako je možné že sa po roku a dvoch mesiacoch ešte stále s nikým nerozpráva? To važne je jej život len o tom že chodí do školy a zo školy domov? To vážne sa nemá s kým porozprávať, ísť von, robiť hlúposti, opiť sa alebo hocičo iné, čo robia "normálni" ľudia v našom veku? Sama si neviem predstaviť aké to je byť v tej klietke menom "škola" kde musíte byť 45 minúť ticho a medzitým máte 10 niekedy 20 minútové prestávky na to aby ste skonštatovali že všetko je na nič. Lenže ona nerobí ani to. Sedí sama. Úplne v predu. Cez prestávky si pozerá predmet ktorý bude po prestávke. A ako náhle odzvoní siedma, zoberie si tašku a ide domov. Myslím že len hrstka ľudí z našej triedy vie kde býva a vie jej telefónne číslo. A musím s poľutovaním zhodnotiť že 28 ľudí ju nepozná nikto. Okrem jej mena a priezviska o nej nevie takmer nikto nič. Je to choré.
Až teraz som začala uvažovať však nadtým, či to predsa nie je len naša chyba ale jej. Veď nakoniec každý sa niekam začlenil, našiel si niekoho s kým ma spoločného aspoň mobilného operátora. Nechcem vyzerať že teraz hádžem zodpovednosť a vinu na ňu. Len to beriem do úvahy. Čo ak je introvert?
Snažím sa totiž do nej vžiť. Ale ak je naozaj introvert, začínam ju chápať a prestávam sa jej čudovať. Sama sa občas pristihnem pri tom že mi spoločnosť ako taká príde smiešna. Niekedy my ľudia riešime úplne hlúposti. Vypúšťame z úst veci ktoré sú absolútne zbytočné. Zbytočné plytvanie kyslíkom. Niektorý ľudia by radšej ani nemali rozprávať. Mne samej občas naša trieda príde úplne rozvrátená a cítim sa ako jediný vydedenec. Nemám si s kým čo povedať a tiež najradšej sedím sama na gauči s mobilom v ruke pripojená na školskú wifinu a veľkoryso ignorujem to že okolo mňa sedia spolužiačky. Píšem jedinému človeku s ktorým si toho budem mať vždy čo povedať. Existuje omnoho viacej a lepších spôsobov vyjadrovania sa ako je rozprávanie. Čo tak písanie, kreslenie? Myšlienky vedia byť tiež priateľky. A predstavy tiež. Čo by mala z toho že by sa s niekym bavila? Spoločnosť je jedna veľká súťaž. Kto má lepšie oblečenie, kto je krajší a viac obľúbený. Nakoniec ak si to tak vezmem začínam chápať introvertom.
Na čo vám názor druhého človeka, ak rozhodnutie ktoré robíte , robíte sám za seba a teda ním budete ovplyvnení?
Na čo hovoriť niekomu svoj názor keď budete len súdený?
Na čo sa vlastne ukazovať svetu ak váš svet je oveľa krajší? A nepotrebujete nikoho?
Myslím že chápem ľudí ktorý sa do seba úplne uzavrú. Nikto im neublíži, nemá ich ani šancu spoznať, a ak ste spokojní sám so sebou tak čo iné treba? Písanie, hudba a kreslenie je skvelá možnosť míňania voľného času.
Bohužial (chvalabohu?) neviem byť ticho dlhšie ako päť minút v spoločnosti iných ľudí. Ale občas mi to už príde zbytočné. Pretože celá spoločnosť je chorá.
A nakoniec. Stále ste to len vy samy čo zaspávate. Sam so sebou. Me and myself.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Porcelánová baletka Porcelánová baletka | Web | 6. října 2013 v 16:01 | Reagovat

Podle mě je každý svá jedinečná osobnost a každý jsme jiný, každý je svým způsobem odlišný a tak když a holčina se takhle chová a pozdravý pouze když ji někdo, co takhle zkusit ji vzít mezi sebe ? a jen mluvit ,třeba ji něco zaujme a přidá se :-)

2 Joss Joss | E-mail | Web | 6. října 2013 v 16:09 | Reagovat

Veľmi pekní článok, pekne si to napísala. Sama som introvert a veľmi so spoločnosťou nekomunikujem, iba s tými, s ktorými si mám skutočne čo povedať, takže nie som nejaký silný introvert, len neverím každému. Ale myslím si, že toto je skutočne dobre napísané. :) Spoločnosť je skutočne chorá.. ako to bolo napísané. :)

3 Želly Želly | 6. října 2013 v 16:45 | Reagovat

Pekný článok a od vety Zbytočné plytvanie kyslíkom som to celá ja :) Mám v triede kamarátku ktorá je rovnaká ako ja a vždy si máme niečo povedať zo života a neriešime kto má čo oblečené, neohovárame lebo je to zbytočné

4 Želly Želly | 6. října 2013 v 16:47 | Reagovat

a ešte na toto, presne tak, možno sa hanbí prísť za vami sama, tak ju pozvyte nech aspoň počúva alebo sa jej začnite pýtať, zdravte ju vždy a možno po čase začne zdraviť aj sama[1]:

5 Lucianna Lucianna | Web | 30. října 2013 v 7:18 | Reagovat

Som tiež tichší človek, introvert... ale zase mám v triede asi troch, štyroch spolužiakov s ktorými si viem fajn pokecať.
Niekedy mám chvíle, dni ked som len ticho inokedy všetko komentujem. :D

Možno že by sa aj bavila.. ale nie so všetkými.
Ja napríklad sa neviem baviť, keď je okolo mňa pár ľudí, niekedy mi stačí úplne jedna osoba, s ktorou sa viem porozprávať a ktorá ma vie pochopiť.

Skús za ňou zájsť sama.. sem tam s ňou pokecať, počúvať až bude niečo hovoriť... :) možno že aj po tom roku, príde na to, že v tej triede sa nájde niekto, kto má podobné myšlienky ako ona.

6 D. V. Spudil D. V. Spudil | Web | 15. května 2014 v 23:24 | Reagovat

Někdy je to o tolik lepší si zkrátka sedět na svém místě, číst si knížku, přemýšlet si... ve své fantazii si můžeš dělat, co se zachce...nemusíš v ní poslouchat nesmyslné názory ostatních
chápu to... ale taky si rád pohovořím s někým o něčem, na čem se shodnem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama