So he is 22 and you 16? That´s not dating... That´s called babysiting

30. března 2013 v 18:13 | Sim |  My life
Článok po sto rokoch, je ako inak plánovaný tak, aby bol napísaný v šťastom a veselom duchu. Ale čo ja viem. Aj z toho najväčšieho šťastia a srandy sa viem dostať na bod mrazu. Ale ja to dám. Aj tak to nikto nebude čítať, takže to môže byť trápne a bez zmyslu s plným vrecom gramatických chýb. NOBODY REALLY CARES.


29.3.2013 a vonku sneží. Pre istotu, aby som sa v tom utvrdila, že netrpím nejakými zvláštnymi halucináciami som si to odfotila na tablet, ktorý zachytil aj vločky snehu a postla to na facebook kde táto fotka zožala neskutočný úspech v podobe 4 like-ov. Hah. Facebookový život je fakt o ničom. Celý deň snežilo, a hoci sa každý naokolo mňa stažoval a ja som pritakávala nejak extra ma to nehnevalo. Nech si sneží, veď už bude apríl, a raz tá jar bude musieť prísť. Celý deň som strávila zase upratovaním, ktoré je aj tak zbytočné, pretože nikto ma obliať nepríde a moji šikovní bratia hneď všetko vrátia do pôvodného stavu. Ale, ocko ma aspoň dobrý pocit a ja zničené ruky. Včerajšok bol asi posledný taký večer, pretože teraz sa pretočí čas, bude dlhšie vidno a ja sa asi rozplačem. Od kedy som s ním milujem tmu čím ďalej tým viac, a ono sa teraz rozhodne že sa pretočí čas, a tma bude zachvíľu až o 9. Zabite ma prosím. Auto, cesta, svetlá a zajac čo sa rozhodol utekať pred smrťou asi minútu až nakoniec konečne odskočil z cesty. Múdro zajačik. A to nie je jediný, naposledny sme tiež na jedného mali šťastie. Same old, same old , one day baby we´ll be old, tma, on a ja na zadnom sedadle, ležíme a rozprávame sa, zarosujú sa skla a ja som spokojná. Stopla by som čas a ostala by som tak navždy ak by sa dalo. Človeku niekedy stačí tak málo.... Niekedy. Nevedela som čo mám robiť keď mi to povedal. V hlave som mala roj myšlienok, ľútosť, súcit, hnev... Zrazu som nadobudla pocit že je to hrozne nefér, že už chápem prečo je niekedy taký aký je, že aj keď sa tvári že je to v pohode trápi ho to. A že ja som tu teraz na to, aby som mu dala všetko najlepšie čo zo seba môžem dostať. Objala som ho, lebo na nič lepšie som sa nezmohla, štípali ma oči (asi tak, keď mi niečo podobné povedal niekto iný, trochu dávnejšie) ale presviedčala som sa, že rozplakať sa, je to posledné čo by teraz potreboval. Ale tiež asi nepotreboval ten cucflek a kusanec. Zrejme mám v sebe zvrátenú stránku o ktorej som až doteraz nevedela, a tiež som nevedela že pukať bublinky je tak zábavné a návykové. Nikdy v živote by som to o sebe nepovedala. Vlastne, som v posledných mesiacoch môjho života spravila všetko o čom som prehlásila že to v živote nespravím. Ale to je vedľajšie. Nič neľutujem, jedine ak tú závislosť ktorá sa u mňa vybudovala. Keď sme sa po asi 3 hodinách státia rozhodli že ideme domov, preplo mi. Neviem či z tej jablkovej šťavy vo fľaške od whisky, alebo tak celkovo z náhlej zmeny polohy. Možno som len chcela naťahovať čas alebo čo... Ale vymkla som ho z auta. Zobrala som mu kabát a zamkla sa v aute, zatial čo on stál vonku v košeli a svetríku a dával si na nohavice opasok. Začal robiť hlúposti. Milujem keď to robí. Mám rada ten pocit, keď sa smejeme a robíme hlúposti, absolútne detské hlúposti (čo pri mojom veku ešte môžme povedať) a proste zabudneme na svet jeho očakávania od nás. Neviem ako opísať ten tanček, ktorý tam nacvičoval, ale myslím že ho pozná asi každý. Typický chlapský tanec, pri ktorom chlapec máva rukou pred sebou a jemne tým naznačuje (teda aspoň mne to tak príde) že si užíva blowjob. (Zabite ma ak som to pochopila zle) Smiala som sa. Ležala som na sedadle a smiala som sa. A keď som vykukla von oknom a zbadala nejaký ďaľší prvok ktorý tam nacvičuje, zase som sa zviezla na sedadlo a smiala sa. Asi mu začínala byť zima a krúžil okolo auta ako sup, otvorila som dvere a vykukla von, no keď som ho zbadala rýchlo som zatvorila, no on sa dostal dnu, stal nadomnou a snažil sa ma vytiahnuť von (bola som bosá, a bez bundy a vonku bol sneh, no vedela som že by to nespravil) a druhou rukou si otváral dvere na mieste vodiča. Najprv som si to nevšimla, ale potom mi prišlo čudné, že ma asi minútu rozptyľuje, a potom sa rýchlo vyparil a nasadol na miesto vodiča. Odfrkla som si, lebo mi to prišlo vtipné a on už štartoval motor. (Nemôžme sa šaliť častejšie?) Nahla som sa zo zadu ku nemu, pozrela mu do očí (dúfam že očakával že ho pobozkám) a kusla som ho do krku, kým som nepočula že už kričí od bolesti. Vtedy som sa stiahla a oprela sa o zadne sedadlo s pocitom "ja nič". Celú cestu som preležala v zadu. V mysli som sa pohrávala s myšlienkou že by som ho dráždila a provokovala kým by šiel, ale počasie bolo dosť zlé, a keby som sa domov nedostala vôbec by bolo asi zlé. Potľapkala som ho po lícach
"Uhm a že ty máš 22!"
"Ja som nikdy 22 nemal! Ja mám 14!"
"Ani 14 nie. Tak 13"
"No 13 a pol, to je skoro 14"
Zviezla som sa naspäť so smiechom na sedadlo. Chlapi sú deti, záleží len na tom , či si nájdete dieťa s ktorým si budete rozumieť, alebo ktoré vás svojou detskosťou bude otravovať. O ulicu vyššie od môjho domu som mu skontrolovala krk, a vyzeralo to dosť zle, čo ma potvrdilo v tom, že asi fakt už nie som normálna a mala by som začať uvažovať racionálne, v čom ma potvrdila Lucia keď mi napísala že som nenormálna ak ma tak veľmi trápi jeden cucflek a som ochotná za to dostať trest. Ďakujem, teraz som si už istá, že potrebujem psychiatra na úrovni. Ale to je hanba. Všetci budú vedieť že to je odomňa. A ja tie pohľady asi neznesiem. Veď som malé nevinné nepoškvrnené 16 ročné dievčatko. Náš vzťah je nešťastná zhoda náhod, a všetko zvalujme na jablkovú šťavu vo fľaške od whisky poprosím.
Oh a ešte niečo. Žiarlivosť je sviňa. Aj keď je bezdôvodna. Aj tak by som bola radšej keby vôbec neexistovala. Aj ona aj ona. Choďte niekde. Nedelím sa ani v myšlienkach, a hociaká predstava že by mi ho niekto mohol prebrať ma zabíja. A tak si žiarlim, a prežívam to v skutku úchvatne. Mám 16, a ľudia mi hovoria že som na svoj vek vyspelá, ale občas mám právo správať sa ako 16 ročná. Tak ako včera. Cause I am pure young blood. With you.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama