Blah blah blah

20. ledna 2013 v 16:33 | Inkognito |  My life
Thank GOD, že mozilla je natoľko múdra že si zapamätá hesla, čiže vlastne som nonstop prihlásená na blogu. Čiže vlastne môžem písať tento už dopredu nudný a o ničom článok. Čiže vlastne (už s tým musím liezť na nervy) mam sa tešiť alebo nie? Och, a zdravím tých 0.000000 návštevníkov na mojom blogu. Ja viem že je to moja chyba. Yeah, that´s fucking true. Len akosi som prišla na to, že žiť treba aj mimo blogu, a nie len písať o tom ako sa nič nedarí.


Screw you, ty hnusná nadržanosť a pocit chcenia. Ničíte ma. Strčte sa do riti. Pripravujete ma o zdravý úsudok. Proste, som slabá. Som presne taká aká som si myslela že nikdy nebudem. Som ovládaná svojími emóciami a pudmy (doslova). A ja že, dokážem byť zdržanlivá a múdra. A že by som vedela povedať NIE, aj keby som po ňom túžila neviem ako. Tak asi ťažko. Plus, nové, trošku desivé a zarážajúce prekvapenie. Proste niečo také, ako keď prídete na to že v sebe máte istú časť, o ktorej ste vôbec nevedeli. Ak vás ta časť ovládala a vy robíte to čo vám v tej chvíli hovorí nezdá sa vám to choré ani čudné či zlé. Proste robíte to, čo vám hovorí, chcete stále viac a neriešite možné následky. A potom, na ďaľší deň keď si to tak spätne uvedomíte, že čo ste vlastne robili, že aké to mohlo byť pre toho druhého a tak, tak sa vlastne čudjete a bojíte. Čudujete, že kde sa to vo vás zobralo, a bojíte že sa to tej druhej osobe nepáčilo. Totiž, neviem čítať myšlienky neviem ako vy, ale mňa to ubíja že neviem či sa to tej druhej osobe páčilo alebo nie a že či som niečo nespravila zle. Alebo hocičo. Btw. Každý kto si myslí že tu píšem o tom či som pokazila dačo pri sexe, tak vás sklamem. Nepíšem tu o sexe. To len tak pomimo.... Je proste pre mňa maximálne čudné, keď som doteraz cítila čistú nevinnú lásku, proste len objatia a jemné bozky, a potom zrazu bum! Presný opak.(túžba,nadržanosť atď) Niežeby sa mi obidve časti nepáčili, lenže dajú sa spojiť dokopy? To je skoro ako protiklady chápete. No to je jedno. Proste, prichádzam pomaly na to, že som presný prototyp klasickej ženy, presne takej akou som nikdy nechela byť. Hah, vlastne som taká aká som si povedala že nechcem byť. Pointa je v tom že som tak začala počítať jak dlho sme vlastne spolu, a prišla som na to že zachvíĺu to bude mesiac, a začala uvažovať, či aspoň na ten mesiac nebude treba dačo povedať alebo kúpiť mu alebo čo ja viem. Chápete. Totálny trapas. Ako čo by som povedala "No tak gratulujem ti, že si ma zvládol vystáť celý mesiac, a tu máš voňavku z výpredaju, dúfam že bude aspoň trošku voňat tak dobre ako tie tvoje"
Hahahaha. Ne. Trapas.
Presne všetky tieto bullshits (počítanie výročia... atď) kazia vzťah. Teda aspoň podľa mňa určite. Viem si predstaviť ako musím liezť ľudom na nervy. A inak, toto je tak chaotický článok že to až bolí. A hlavne článok asi po 2 mesiacoh (asi preháňam). To je jedno, denník si vediem, hoci do zošita zo španielčiny a tiež dosť nepravidelne, ale mám ho. No a pointa? Stále tá istá, bojím sa, teším sa, chcem, nechcem ľúbim , nenávidím. Amen.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama