Daj si facku

25. listopadu 2012 v 19:01 | Inkognito |  My life
Je to presne 6 dní. Zajtra to bude 7. Stopla som s fajčením. Rozhodla som sa že sa chcem vrátiť k svojému starému ja. Všetko mi vychádza až na moje debilné myšlienky a pocity. Nimi sa mučím asi najviac ako sa dá....


Rýchle prezvonenie a ja som sa vybrala na lúku. Na sebe krikľava lyžiarska bunda, vlasy mi voňali po voňavke, a vedľa mňa pes. Ešte dobre že ho mám, inak by som sa s ním von asi nikdy nedostala. Už keď som šla na lúku vedela som že zase raz bude vyzerať úžasne. Nepochybovala som o tom. Ani si neviete predstaviť jeho štýl. Vyzerá úžasné aj keď ide na prechádzku do lesa, zatiaľ čo ja to mám na háku. A presne tak ako som to očakávala to aj bolo. Stál smerom na cestičku ktorá nás mala priniesť k nášmu cielu, na sebe mal čierny kabát ktorý bol rozopnutý a pod ním mal červenú mikinu (nepredstavujte si krikľavo červenú, pekne to k sebe ladilo) , rifle botasky a vedľa neho pes. Stál tam, s úsmevom na tvári a bála som sa že ak by som sa naňho veľa pozerala asi by som nevedela prestať. Kým som sa dostala cez to odporné blato, mala som dosť a ďalej sa mi už ani nechcelo ísť. Mám rada prechádzky s ním, a tkamer po mesiaci sa nám konečne podarilo nájsť náš stratený domček, ktorý sme si obidvaja pamätali len zo spomienok na detstvo. A keď sme tam konečne dorazili boli sme poriadne sklamaní, lebo domček bol zateplený a vymalovaný, a vôbec nezapadal do lesa, uprostred ničoho. Pevne som dúfala, že ten domček bude ako kedysi, starý a schátraný, že z neho budú sálať spomienky a istá emócia. Že bude dopĺňať to prostredie uprostred ničoho. Malá lúčka, okolo len les a schátraný domček. Ale nie, niekto sa rozhodol pekne ho zatepliť, a tým sa to celé pokazilo. Stratilo to na čare. Sklamane sme opúšťali šistinku, a netajili sme to jeden pred druhým. Ale pri ňom sa dlho zlú náladu mať nedá, on proste asi nevie mať zlú náladu. O chvíľu sme sa už opäť smiali a robili si srandu. Naše psy sa pekne ignorovali, takže sme nemuseli riešiť nejaké ich bitky...Lúčili sme sa. Stála som oproti nemu a v hlave som mala ohromný dialóg sama so sebou. Pozerala som na neho. Na jeho vlasy, oči, všímala som si jeho výraz, ktorý mi však nič neprezradil všímala som si detaili.... A v hlave mi behal rozhovor. "Obímem ho? Nie, neobímem. A prečo nie? Mohla by som nie? Ale veď on nevyzerá že by potom nejak veľmi túžil. Ale čo? Čo sa môže stať? Nemohol by ma odstrčiť nie? Lenže preboha on má 22, určite sa chce obímať so stredoškoláčkou. Dobre trapas. Ako ma to vôbec napadlo? Tak fajn. Neobímem ho." Keď som od neho odchádzala smiala som sa sama na sebe. Som hrozne naivná. Pointa je v tom, že mi to začína liezť na hlavu. Raz si myslím že to mám pod kontrolovou, lenže nemám. Jeho online ikonka ma mučí. A ja mu nebudem písať každý deň. Ale chcela by som. Lenže, prídem si annoying ešte viac o to že mám toľko rokov koľko mám. Veľa krát som v hlave rozoberala prečo sa vlastne on so mnou baví. Neviem čo chcem. NEviem čo cítim. Neviem neviem neviem. Raz je to tak raz je to tak... Som závistlivá, zasnívaná a nespokojná. Sama so sebou. So svojím okolím. S tým čo sa mi deje v živote. Dokonca už pokladám svoju minulosť za lepšiu ako moju prítomnosť. Neviem sa dočkať leta. Najviac spokojná by som bola, ak by som mala o 5 kíl menej, mala som vlasy po prsia, úprimný úsmev na tvári, mala by som možno jeho, vo volejbale by sa mi darilo a zvládala by som školu. Nechem fajčiť. Nechem sa trápiť nad debilinami. Nechcem si sama dodrbať náladu tak ako to práve robiť. Nechcem riešiť kokotinu. Chcem žiť tu a teraz a byť spokojná s tým čo je. Chcem byť ŠTASTNÁ. Lenže tie kokotské myšlienky mi v tom vadia. Vadí mi jeho lajk na fotke inej a pritom som trápna, nič spolu nemáme neviem čo riešim preboha. Dajte mi facku. Ak by si toto prečítal, doživotne by sa so mnou nebavil pretože by sa potvrdilo to čo si o sebe aj tak myslím, že som predsa len 15 ročné decko, ktoré nevie ovládať svoje emócie a je náladové. A spraví všetko preto, aby sa páčilo. Och, ty sladká nespokojnosť. Zmizni. Myšlienky, pocity, názory, predstavy vypadnite....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama