Naplnenie a prázdnota

15. října 2012 v 20:38 | Inkognito |  My life
Len sa kurva nezaľúb. Nezaľúb sa. NIE NIE NIE NIE. Nie som zaľúbená. Áno si. Nie som len sa mi páči. Nie ty ho chceš. Nie nechcem. Chceš. Nechcem. Si zaľúbená. Nie. Áno. Nie. Áno. Nie. Kurva. Len sa nezaľúb.


Som na seba hrdá z jedného dôvodu. Posunula som to ďalej. Konečne som ho vytiahla vonku. A mám jeho číslo, hoci trošku nepodareným spôsobom ale hlavne že ho mám nie? Občas sa smejem sama zo seba, pretože si viem predstaviť ako trápne by som sa cítila kebyže si to on prečíta. Prišla som na to, že vlastne som bola poriadne zaľúbená len dvakrát vlastne trikrát ale pri Vladovi som to nebrala tak emocionálne ako pri týchto dvoch. Tí posledný dvaja sú volejbalisti, a sú z podobného činžiaku vzdialeného od seba asi 50 metrov. A obidvaja som čím si zvláštny. Tlieskam si. Mám fakt dobrý štýl.

"Dneska ma von vytiahne jedine on. Teda ak by ma chcel vytiahnuť von." Hovorila som si v hlave v nedeľu po prehratom zápase. Psychicky na dne, fyzicky sa to so mnou tiež začalo kaziť. A ako naschval mi napísal. Ujala som sa roly režíserky a sama som ho tak trochu vytiahla von. Vlastne ani nie vytiahla, ale tak nejak som zariadila aby sme sa zase neminuli o 5 minút. Ani nejdem opisovať to, aka som bola nadopovaná a spokojná s tým že mi prezvoní keď bude na lúke a ako som sa túlala po lúke asi pol hodinu s Gerom len preto že doma som už nemala čo robiť a nechcela som ho minúť. A nakoniec mi zazvonil mobil.

Vybrala som sa smerom z kadial mal prísť, ale nebol tam tak som sa vrátila späť, ale na lúke tiež nikto nebol tak som sa zase pustila dole tou cestičkou ale tam ešte stále nikto nebol takže som sa zase vybrala späť na lúku. V hlave som mala nahnevaný roj myšlienok a nevedela som čo mám robiť. Ten proces som zopakovala asi päťkrát a potom som konečne so svojím slabnúcim zrakom uvidela rozmazanú postavu a pri nej nejakú malú šmuhu. Snažila som sa zaostriť ale potom som na to kašľala, akosi som tušila že veď kto iný to bude len ako on a radšej som si priviazala psa.

Už som niekedy hovorila o tom aký má úžasný štýl obliekanie? Okrem toho že sú so svojím psom vždy totálne doladený, tak to myslím všeobecne. Ja ako dievča som nebola tak dostajlovaná ako on. Áno cítila som sa trápne. A nie nemyslíte si že je gay, len preto že sa mi páči ako chodí oblečený. Veď viete chlapcom stačia jedny dobré nohavice, tričko a tá americká mikina so šálom a hneď sú ako z časopisu.

Nič zaujímavé sa nestalo, okrem toho že ma pes totálne zasvinil. Najzlatšia časť z celej prechádzky bola, keď sme obidvaja pustili naších psov, ktorý sa veľmi nemusia a on sa začal smiať. Neviem to tak popísať, ale ide o tú zmenu jeho hlasu pri smiechu. Prišlo mi to také zlaté, a prirodzené že som sa smiala aj ja. Hoci, nezdá sa mi že by môj hlas bol nejaký zaujímavý. Áno viem že týmito rečami nikoho nezaujmem. Ani samu seba tým neviem upútať ale môžem si odfajknúť kolonku. Mám číslo a bola som s ním vonku.

Včera som s tým nebola spokojná. Bola som na tom tak že kašlem zase na to. Ale teraz som na tom úplne opačne. S tou prechádzkou som spokojná a zopakovala by som si ju. Ale bojím sa, že niečo som na tej prechádzke dodrbala. Čo keď som povedala dačo zle, dačo odveci.... Ja neviem. Toľko vecí som mohla dokašlať. A hej, viem že zniem presne ako nejaká pojašená trápna päťnásťročná zamilovaná teenagerka. Áno som zo seba sklamaná. Áno prefackajte ma.

A chýba mi Norbi. Ako vážne, úplne surovo mi chýba a celý ten náš kamarátsky vzťah. Chýba mi jeho smiech, jeho názory a tie naše rozhovory o všetkom. Chýba mi naše kamarátstvo. I fucking miss that! Občas tak uvažujem či aj on sem tam pospomína a či mu to vôbec chýba. Ale asi som veľmi naivná. On ma čaju a ja som sama. On je šťastný a ja sa zmietam medzi šťastím a smútkom. Ja spomínam a on žije v realite. Uh.

Don´t fucking fall in love.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama