Doučovanie

8. října 2012 v 19:20 | Inkognito |  My life
Najlepšie na tom je, že nadpis článku vôbec nepochopíte.


Prestáva ma to baviť. Skáčem od radosti keď mi napíše, píše sa mi mu ľahšie keď mi predtým napísal, čítam si staré správy z nudy, nadávam keď mi nepíše, neznášam keď vidím jeho lajk na fotke niekoho iného. Neznášam keď od neho nemám upozornenia, neznášam že ho neviem stretnúť, neznášam že naživo si vieme povedať akurát tak suché "ahoj". A neznášam keď mi hovoria že som zaľúbená. Neznášam celý tento prijebaný stav, a najradšej by som sa odstrelila na mesiac. Nechápem prečo mi je kurva tak sympatický.

Spomínala som že vôbec nie je môj typ? Bože môj typ bol úplny protiklad jeho. Nehovoriac o tom že s podobným typom "party" chlapca by som pred rokom neprehodila ani to trápne "ahoj". Ani by som naňho nepozrela. A kde to že by som sa ja pozerala na blonďavého chlapca. Nikdy som nemusela blondiakov. Ešte k tomu so svetlými očami. Jeblo mi, jednoznačne. Idem si sama proti sebe. A je to choré.

Dotiahla som to však ďaleko. Dokonca sme spolu mali ísť vonku so psami, ale tu sa preukázala naša zodpovednosť. Minuli sme sa o sprostých 15 minút. A potom, keď som už sedela aj s Luciu pred jedným vchodom a všade okolo bola tma a jedine čo vydávala aké také svetlo bola zapálená cigareta, som zbadala ostrihaného psa a jeho pána. Vtedy som myslela že ma roztrhne. "Bol som aj na lúke" toľko sa k tomu povedalo. To je síce super že si tam bol, ale mohol si mi to kurva dať vedieť.

Okej, nebudem sa tváriť že všetko čo sa stalo je jeho chyba. Mohla som mu aj ja napísať či už ide. Ale to by som nebola ja. Ale bože, ja sa cítim tak pod úroveň že sa mi chce plakať. Pred dvoma rokmi by ma chlapec musel prosiť na kolenách aby som s ním šla von, a teraz prosím chlapca ja. A čo z toho je? Jeden deň sa minieme, druhý deň ho bolí hlava a tretí deň ešte neviem čo, ale určite by sa niečo našlo. Môžem to ojebať. Niektorým chlapcom nič neznačíte ani keby ste im kopali teniskou do hlavy.

Ja len nechápem ako chlapec (čo chlapec, vlastne chlap!) v jeho vekoch môže byť tak nekomunikatívny. Cez facebook je veľký muchacho a má husté reči. Dobre možno nie husté, ale dlhé a vtipné.. A v realite sa ledva na mňa pozrie. A jedine čo dokážeme je pozdraviť sa a tľapnúť si rukami po vydarenej lopte. Neviem, možno je dobré že sme spolu neboli nakoniec vonku lebo pri ňom by sme asi celú cestu ticho kráčali. Alebo by som v kuse kecala len ja.

Na rovinu? Najradšej by som sa na to vykašľala. Ako vážne. Najradšej by som to pokrčila a hodila za hlavu. A aj by som to spravila. Povedala by som si "Takých je milión" a šla ďalej. Ale nemám na to sebavedomie. Vôbec si neverím. Kebyže mám toľko sebavedomia, kašlem naňho lebo viem že nie som možno najkrajšia ale som pekná a vtipná a idem ďalej. Hľadám ďalej. Ale toto v sebe nemám. A držím sa jedného chlapca ktorý je ku mne ako tak milý. Hoci aj cez len trápny facebook.

Neviem čím to je, kde je vo mne chyba. Lucia si s Peťom písala 3 dni, má jeho číslo a bola s ním vonku. Ja si s ním píšem 3 mesiace, nemám jeho číslo a nebola som s ním vonku. A niežeby som sa nesnažila. Snažím sa tak, že sa mi už viacej snažiť nechce. Ale dajme tomu že som aspoň pokročila. Od môjho prvého "crushu" som to potiahla ďalej. Aspoň som neskočila ako pri prvom. Že som neostala stať za rohom a s obdivom ho ticho sledovať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Bess Bess | Web | 8. října 2012 v 20:22 | Reagovat

Doufám, že to bude jen lepší :) Teda, "můj" M. je na facebooku sotva výřečnej až z toho šílím ale když jsme spolu, tak zas mluví docela v pohodě.
A jinak, já taky měla představy o úplným opaku než je M. a nakonec jsem se zamilovala právě do něj. Tohle se stává často :)

2 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 13. října 2012 v 13:38 | Reagovat

Nekomunikativny chlapec, s ktorym sa vies rozpravat tak akurat cez FB a to ho poznas osobne. Ty si vies vybrat :D Ale este ste spolu vonku neboli, chod s nim, mozno ta prekvapi. Tiez moze byt ze je neisty. Napriklad ja som bola jeden cas uplne neista, ze som radsej nic nehovorila, aby som sa ani nahodou nemohla strapnit. Vtedy som sa pacila jednemu chlapcovi (aj mne sa pacil), ale som to cele skazila tym, ze som radsej nic nehovorila. Tancoval so mnou aj stvorylku, ale potom jedneho dna mi povedal ze bude musiet tancovat s dakym inym, pretoze ona ten tanec este nevie a nema ju to kto naucit a nwm co... (vedela ho, ale detail) No jednoducho... chod s nim vonku a uvidis ;-) a okrem toho si spolu iba chatujete, nechodite spolu, takze len to ze nemas odvahu to s nim uplne skoncovat predsa neznamena, ze nemozes nechat svoje oci otvorene.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama