Milujem toto počasie.Neznášam tieto pocity.

13. července 2012 v 17:55 | Sim |  My life
Sebavyjadrenie. Niekto do dokáže napísať do textu na pieseň. Iný zloží pesničku. Niekto proste namaľuje čierno biele haki baki. A ja píšem. To je ten posledný najhorší variant. Pretože moje slová vždy vyznejú len sebaľútostne a aj tak to nič nevyrieši.


S Bulharskom som sa rozlúčila statočne. S úpalom a pocitom totálnej menejcennosti, pretože som tam nikoho nespoznala, neopila som sa a nepohla som sa od rodičov. Totálny trapas. Všetci mladí sa tam zabávali chodili s pivami v rukách cigami v ústach a ja som sa cítila ako najväčší outsider na celej sunny beach. Ešte k tomu s kuracím kebabom v ruka. Awlh. Deň som tam strávila v depkách , lebo naša recepčná ktorá vyzerala ako dvojča škaredej Betty chodila s miestnym černochom. ČERNOCHOM. Vyšportovaným temperamentným černochom. Keď som ich videla ako sa líškajú pred hotelom pochopila som prečo sa smeje aj keď si od nej s úplne ľadovou tvárou popýtam kľúče od izby. Tu na Slovensku je úžasné počasie a všetci sa pojebte s tým že chcete slnko. Len nech také počasie počasie čím dlhšie inak asi ostanem so zatiahnutými závesmi po celý deň v izbe. Každodenný stereotyp sa vrátil a vrátila sa aj nekonečná sklamanosť snáď zo všetkého čo sa dá. Neverím že môžem byť sklamanejšia. Ak sa toto leto dodrbe mám nádej na začiatok školského roka, ale nezdá sa mi že svoj život na strednej nejak radikálne zmením.Pohádala som sa s Naty. Teda pohádala. Jej príde "pchanie sa do riti" napísať mi alebo zavolať že či ešte žijem a mne príde úplne od veci že si to myslí. Chýba mi, ale ja sa jej nebudem pchať do riti. Ona nie je tá ktorá sedí každý deň doma a rozmýšľa čo dneska podnikne. A maximálne tak skončí so psom na lúke. Pff. Nechcem zapadať ani vyčnievať. Tým myslím alkohol a cigarety. Neviem čo mám robiť. Zapáliť si je istota, ale keď si nezapálim cítim sa lepšie ale tiež videdene. Necítim sa zaradená. AKo keby som bola jediný čierny tulipán medzi stovkami červenými. A to som pritom taká úžasná fake napodobnenina. A predsa nepatrím nikde. A okolo seba vidím samé šťastné tváre. Samé vysmiaté šťastné tváre. Všetci sa smejú a píšu ako sa zabávajú. A ja si tak myslím... ROBÍTE SI ZO MŇA PRČU HEJ?! To len ja jediná som večne sklamaná a nešťastná?
Odpoveď bohužiaľ znie, že pravdepodobne áno.
Kazím si to sama a dobre to viem. Tvárim sa ako keby som bola neviem čo. Čakám čo kedy spraví ten druhý a nečudujem sa že sa ku mne nikto neozve keď radšej uhnem pohĺadom a namyslene si prehrabnem ofinu. Sny. Sny. Sny. Moje predstavy sú oveľa krajšie ako táto posratá realita. Veronika sa trápi. Tým pádom sa čiastočne trápim aj ja. Neviem či sa vôbec oplatí veriť v lepšie dni lebo predstavy sú krajšie a realita sa m§že skryť. Tých zasratých päť sekúnd mojích predstáv alebo snov a tie pocity čo pri tom mám sú oveľa lepšie ako táto pojebaná realita. Všetko je zle. Nič nieje tak ako má byť. A stalo sa to najhoršie čo sa mohlo. Práve som napísala úplne sebaľútostný článok hoci nemám rakovinu nezomieram a dokonca som sa opäť začala rozprávať s Norbim. Aj tak som sklamaná a bla bla bla. Ja asi nikdy nebudem spokojná.
PS:Asi si kúpim pakel. Neviem čo si tým chcem dokázať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 empty--island empty--island | Web | 14. července 2012 v 14:50 | Reagovat

Máš pravdu.
Vytrvalost a Trpělivost jdou ruku v ruce s Inspirací. ;))
Díky za návštěvu mýho blogu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama