Move On

29. června 2012 v 15:13 | Sim |  My life
Deväť rokov. Človek keď sa tak za tým obzrie príde mi tu ako nehorázne dlhý a krátky čas zároveň. Rozlúčka. Tá udalosť na ktorú som sa tešila od konca ôsmeho ročníka kedy som videla rozlúčku bývalých deviatakov a skoro som umrela plačom. A oni tam stáli a smiali sa ako keby vyhrali lotériu. Vtedy som to nechápala. Teraz áno.


Vzhľadom na to, že ma takmer celý učiteľský zbor nemá rád, som sa veľmi naozývala. Bolo mi popravde už aj jedno akú pesničku budeme mať na rozlúčke len som sa v duchu modlila aby nám nedali nejakú slovenskú pičovinu. Veľmi vďačne som tie pesničky stiahla a dala na usb kľúč. A veľmi vďačne som zobrala úlohu odniesť kvet učiteľovi ktorý do školy ani neprišiel.

Neviem prečo z toho išli všetci spraviť jednu veľmi smutnú udalosť.My sme sa tešili že odídeme oni sa tešili že odídeme jedine Soňa s Naty plakali že nebudú mať koho na škole. Chápem ich , v siedmej triede som bola rovnaká.Neviem prečo to všetci brali tak vážne. Niektoré dievčatá mali vlasy od kaderníčky a koktejlové šaty ako na ples. Zatiaľ čo ja som mala jednoduché šaty a ráno som si akurát tak vyžehlila vlasy.Neviem kto bol z našej triedy alebo rovno zo všetkých najkrajší ale rozhodne to nebola Zuza s tými bielymi šatami a kučeravými vláskami a umelým úsmevom ktorý patrí na svadobné fotografie.

Na to, že ma nikto nemá rád a cítim sa sama takmer non-stop som dostala dosť veľa kytíc a čokolád. Prišli za mnou aj taký ktorých by som nečakala. Dokonca aj moja matka ktorá ma ráno vyhodila z auta pred školou z tým že na moju rozlúčku z vysoka kašle. Že na faloš sa môže pozerať aj doma v telke. Riaditeľka bola trápna. Prečítala ma ako "Šimonu" a ani sa neopravila. A Naty? Naty bola zrazu Plachotová. Začínam uvažovať či to nespravila naschvál. Moja básnička zahrala riaditeľke do karát keďže posledné dva verše boli o tom že mám veľké ústa a že odporujem každej učiteľke. "Veľmi pravdivá básnička" povedala mi a pozrela na mňa tým svojím čivavím ksichtom. "Ďakujem" uškrnula som sa a odtiahla ruku. Samozrejme že moju mamu to nasralo , lebo ľudia by si že vraj nemali mýliť zdravé sebavedomie s tým že určitý ľudia si ešte doteraz myslia že učitelia sú bohovia.

Jedným slovom. Fraška. taká fraška na ktorú som sa tešila celý školský rok a tešila som sa z nej asi tak hodinu. Hodinu čo som stála v plných opätkoch a snažila som sa nehrbiť. Milujem plné opätky , nebolia ma z nich nohy.... Samozrejme že som neplakala pretože som buď úplne necitlivá alebo mi to ešte fakt nedochádza. Nie že by mi to nedochádzalo , ja chápem že takého Taďa alebo Lukáša už tak skoro neuvidím , maximálne tak v buse cestou do Košíc na ďaľší rok aj to pri mojom šťastí ich totálne odignorujem. Asi mi nedochádza že takú Naty tiež neuvidím každý deň. Ani Luciu. Asi mi poriadne nedochádza že som ostala úplne sama a musím začať zase od nuly. Z jedného pohľadu je to dobre ale z druhého sa toho bojím.

Pretože buď začnem dobre a strednú budem mať úžasnú, alebo pohorím čo je pre mňa obvyklé a potom bude... ani neviem čo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 10. září 2012 v 16:45 | Reagovat

wow, navzdory tomu, ze vasa rozluckovu si ohodnotila ako frasku, mali ste ju dost slavnostnu. Si mala vidiet akoze nasu "rozluckovu" a uz teraz hovorim, ze to bolo pre nasu triedu uplne typicke. Boli sme na opekacke s tym, ze jedna skupinka bola pri jednom stole a druha pri druhom a navzajom sme spolu absolutne nekomunikovali. Nikdy sme neboli kolektiv, u nas boli vzdy iba skupinky, ktore sa navzajom velmi nemuseli a aj ked sme si cela trieda povedali, ze budeme mat skutocnu rozluckovu dopadlo to ta ako to dopadlo. Ceresnickou na torte bola este nasa triedna, ktora si zrazu odkracala na druhu stranu luky kde mala opekacku 9.B. Sme mysleli, ze nas s kamoskami porazi. Deviatka bol pre mna ten najlepsi rok vobec, ale nie vdaka nasemu kolektivu. A co sa tyka strednej ja som sa (ateisticky xD) nemodlila za nic ine, len nech v mojej triede budeme dobry kolektiv a nech tam nebudu namyslene barbie. Presne to sa mi pacilo, co aj tebe, ze mozem zacat na novo. V mojej byvaej triede som sa nikdy neozyvala furt som bola ticho aj ked som chcela nieco povedat a jednoducho UZ STACILO, v prvej sb som chcela byt konecne sama sebou :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama