Květen 2012

Watch out!

31. května 2012 v 22:20 | Sim |  My life
Online ikonka. Idem offline. Prídem online. On je offline. Tak ostanem online. Omg aj on je online , idem offline.

Originálny stereotyp

30. května 2012 v 17:13 | Sim |  My life
Pondelok 28.5.2012

Budíček 6:25.Lenivosť.Kraťasy.Tlmené svetlo. Budíček 6:40. Paplón cez hlavu. BUDÍČEK 7:00. Raňajky. Hygiena. Oblečenie. Veci do školy. Odvoz. Šatňa. Dominikin omietkový ksicht. Škola. Spánok. Nervy. Riaditeľka. Ironický úsmev. Obed. Fuj obed. Fitko. Bežiaci pás. Mňam chlapec. Komplexy. Mokré tričko. Sprcha. Prechádzka. Cesta domov. Les. Veverička. Moja ulica. Môj pes. Môj dom. Rodičia. Zdrb. Bratia. Krik. Bitka. Ignorácia. Sprcha. Notebook? Nie. Mobil? Áno. Facebook. 60 ľudí online. 0 na chate. Jeho profil.Rozoberanie emócii. Nuda. Dobrú noc.

Dosť obyčajný deň čo?

Štvrtok 30.5.2012

Budíček 6:25. Lenivosť. Dlhé nohavice. Tlmené svetlo. Budíček 6:30. Úsmev. Vypustiť psa. Nakŕmiť psa. Raňajky. Hygiena. Oblečenie. Veci do školy. Odvoz. Šatňa. Naty s Luciou. Škola. Ospalosť. Mámvpičizmus. Hádka. Silvia plače. Idem za ňou. Dominika ma ohovára. OMG sedliacke trápne problémy. Obed. Mňam. Fitko. Bicykel. Mňam chlapec. Komplexy. Mokré tričko. Sprcha. Odvoz. Auto. Otec. Moja ulica. Môj pes. Môj dom. Spiaci brat. Papa otec. Sama doma. Notebook? Áno. Mobil? Nie. Facebook. 36 online. 0 na chate. Blog. Pozeranie MTV. Som hladná . . .

Originálny stereotyp ktorým žijeme každý deň. Nikdy nebudete mať dvakrát úplne ten istý šálok čaja. Hoci by ste ho aj prvý deň vypili na 25 dúškov a druhý na 24. A tak to bude. Váš stereotyp sa po čase aj zmení , ale potom to bude zase ten istý originálny stereotyp až do konca našich dní. A tak je to asi najlepšie.

"Nepribrala si?"

9. května 2012 v 16:52 | Sim |  My life
"Nebola za tebou Tala?". Nechápavo som sa pozrela na Malú piču (sorry za to meno, ale tak ju volám od kedy som ju videla s cigaretou v ruke,čo mi nevadí lebo som vlastne fajčila s ňou). "Nie nebola za mnou,prečo?" Malá piča sa rozhodovala či mi to povedať,videla som to."Ale tak bola za mnou a chcela prísť za tebou ti niečo povedať" "A čo mi chcela povedať?" Ten ospravldlňujúci úsmev... "Chcela ti povedať že si sa veľmi zmenila. ŽE SI ŽENA" (Tie posledné slová dosť zvýraznila) "A že máš nenormálnu výšku, ale že sa jej zdá že si trošku pribrala." Odvraciam tvár. Takže druhý človek ktorý mi v priebehu pár dni povedal že vyzerám pribrato. Neviem čo je nenormálna výška ale mojích 175 cm nie je nič svetuborné. Tak a je to, mám ďaľší záchvat sebapresviedčania že budem jesť minimálne a hýbať sa čo najviac. Ale už ani teraz sa mi nechce ísť s mamou a bratom na bratov tréning (a to by som sa len odniesla v aute a niekde prečkala tú hodinku, kým by brat trénoval)

Takže som sa na obed vybodla. Nielenže nevyzeral pohvieako lákavo ale nakoniec som ani nemala chuť jesť.Prosím hovorte mi každý deň že vyzerám pribrato a stavím sa že by som svoj denný príjem vedela obmedziť na raňajky a jednu cereálnu tyčinku.Sedela som len v spodnom prádle na stoličke , s vyloženými nohami a opalovala som sa u D. Dosť nevýhodné keďže D býva v bloku a má balkón otočený presne ku ulici kde prechádza dosť veľa ľudí. Popravde tú jednu hodinu čo som sa tam oprážala som sa pozerala len na svoje stehná a uvažovala som, či neexistuje nejaká plastická operácia ktorá by mi dokázala odstrániť prebytočný tuk zo stehien....Samozrejme že som si ešte všímala okoloidúcich ľudí ktorý sa buď pohoršene, pobavene alebo s jemným nádychom obdivu pozerali našim smerom, keď sa na balkón dotrepala aj D. a len v spodnom prádle si natierala nohy telovým krémom.

"On ťa len využíva Sima, uvedomuješ si to? Vykecá ti svoje problémy a na ostatné kašle." Prerušila ma D. keď som jej rozprávala niečo v spojitosti s N. "Áno jasné ja viem , ja viem. Uvedomujem si to... " Až cestou domov mi došlo že to tak celkom nie je. Ak by som to brala z tretieho hladiska, dá sa povedať že ten kto u nás dvoch trpý je jednoznačne on. Svoje problémy viem vykecať hocikomu. Ak ma niečo trápi a ja len potrebujem aby som to niekoho mohla povedať (resp.posťažovať sa) dokážem to povedať každému. Ale jeho problémy a trápenia som z neho ťahala hodiny. Aj to mi nakoniec napísal že "Ale ja ťa s tým nechcem otravovať, nerieš to zmeňme tému ok?" Samozrejme čisto z môjho hladiska zo seba môžem spraviť chudinku, ktorej on ubližuje ale na čo to je dobré? Každý sme nejaký a to že on sa baví skoro s každou babou ako keby sa s ňou riešil je jeho vec. Možno si to sám niekedy ani neuvedomuje ale no, uvedomujem si ja že si kušem nechty?


(také nohy by mi stačili)

7.5.2012

7. května 2012 v 16:59 | Sim
Popravde , ani sa mi nechce počítať koľký v poradí je tento blog. Ak mali moje blogy niečo spoločné , tak to bolo to že som si ich založila zo zúfalstva a vieru v to, že zo seba dostanem niečo fakt zaujímavé. A tiež to, že s novým blogom sa niečo zmení. Veď viete ako vo filmoch, krásne články alebo denník zapísaný až po poslednú stranu (čo u mńa nehrozí som lenivá napísať aspoň jednu stranu). Nejde o to , zvykla som byť typ človeka ktorý o svojích problémoch dokáže napísať články dlhé ako prológ , ale nejak sa to zmenilo. Napíš prvé tri vety a je po probléme. Odmietam ho rozoberať a preberať. Príde mi to ako plytvanie času.

Situácia je nasledovná.Pohádala som sa s N. Teda nieže pohádala , ono je to zložitejšie snáď to rozpíšem v inom článku.Počasie je na piču (fakt si neviem predstaviť ľudí v Seattli napríklad, mala by som depku nonstop) a rodičia sa chcú odsťahovať do Nemecka (verím že je to len kôli matkinmu menzesu). Môj okruh kamarátov sa zase raz zmenšil na moje tri (či rovno už len dve?) obľúbené dievčatá ktoré ma aj tak asi ohovárajú za chrbtom (ale ktoré dievča to nerobí?)

P,D a L. Včera som im dala dve cigarety ktoré som svojím neodolateľným šarmom získala takmer bez námahy. Chvíľu ma to štvalo že som z nich nemala ani jeden ťah , ale prešlo ma to keď som si spomenula že som zabudla na L-ine narodeniny. Napísala som jej teda aspoň na facebook (aj to len do statusu) čo je maximálne pod úroveň.

V podstate ide o to , že som príliš lenivá písať si do denníka (parádna výhovorka čo?) Neviem či chcem aby mal tento blog nejakú návštevnosť pretože u seba začínam spoznávať malé náznaky toho že mi vadí kritika. A také piče , čo sa starajú do žvota,emócii a myšlienok druhých je kopu. Nejde tu o to že potrebujem počuť rady od iných. Tie rady mi dáva dosť moje okolie. Ide o to že sa potrebujem vypísať. A potrebujem spätnú väzbu , ale kritiku si nechajte prosím (neignorujte to až tak okato)

V skutku som veľmi zvedavá ako mi toto dlho vydrží. Ale moja momentálne flegmatickosť a melanchólia s jemným nádychom irónie mi vyhovuje. Nie je to čistá depka ani ten sprostý optimizmus. O áno a dávam si vlastný závezok že žiadnu prijebanú poviedku písať nezačnem , to by bol úplny prepadák.

Avada Kedavra Bitch.